„Devín, milý Devín, hrade osirelý,
Pověz že nám, kedy tvoje hradby stáli?“
Devín sa vypína nad sútokom Dunaja a Moravy. Stretáva sa tu história s krásnou prírodou.
So študentmi druhého ročníka sme sa 23. septembra 2026 vybrali na prechádzku k sútoku Moravy a Dunaja a vybehli sme hore na Devín. Počasie bolo veľmi pekné a my sme cítili slávnu minulosť tohto miesta. Počas prechádzky okolo majestátneho hradu sme si všimli krásnu štíhlu vežičku s cimburím. Podľa starej povesti sa nazýva Panenská veža a rozpráva príbeh tragickej lásky rytiera Mikuláša a krásnej Margaréty.
Toto miesto je jednou z lokalít, o ktoré sa opiera národné povedomie Slovákov a Sloveniek. Jeho skutočná hodnota však spočíva v tom, že predstavovalo križovatku rôznych civilizácií, etník a náboženstiev, ktoré sa tu stretávali. Usadili sa na križovatke ciest, venovali sa poľnohospodárstvu, neskôr obchodu. Pod Devínom bol brod cez Dunaj na Jantárovej, ale i Podunajskej ceste.
Devín bol odjakživa hraničným bodom. Stál na hraniciach kráľovstiev, neskôr štátov a počas druhej polovice 20. storočia sa ocitol na hranici, ktorá rozdeľovala celú Európu na takzvaný západný a východný blok.
Devín, ktorý sa spája s Veľkou Moravou, kniežatami Rastislavom a Svätoplukom či vierozvestcami Cyrilom a Metodom, predstavuje v kolektívnej pamäti Slovákov symbolické miesto. Dôležitú rolu zohral v národno-emancipačnom hnutí 19. storočia, keď sa v rokoch 1836 – 1848 uskutočnilo niekoľko výstupov slovenských vlastencov na hrad. Pamätným sa stal výstup z 24. apríla 1936, počas ktorého predniesol pamätnú reč Ľudovít Štúr. Výlet nebol iba turistickou prechádzkou, ale mal charakter národnej slávnosti, keď účastníci prijali slovanské mená. Na štúrovcov v 60. rokoch 19. storočia nadviazali národovci z vlasteneckého spolku Napred.
Nový impulz dostala tradícia výstupov po vzniku Československa v roku 1918.
Pristavili sme sa pri pamätnej tabuli s portrétom Ľudovíta Štúra, ktorá bola na hrade slávnostne osadená v roku 1936 pri príležitosti storočnice výletu štúrovcov na toto miesto. Jej autorom je akademický sochár Jozef Pospíšil. Význam Devína ako slovenského a slovanského symbolu pretrval i po druhej svetovej vojne a vzniku Slovenskej republiky v roku 1993.
Devín si našiel cestu aj do tvorby básnikov a spisovateľov 19. a 20. storočia. Veľkomoravskú a cyrilo-metodskú tradíciu tematizoval už Ján Kollár v diele Slávy dcera (1832) alebo Ján Hollý vo svojich eposoch Svatopluk (1833) a Cirillo-Metodiada (1835).
V epose Svatopluk je hrad Devín vykreslený ako sídlo veľkomoravských kniežat, miesto veľkých dejinných udalostí i ako kulisa slovanských bojov za samostatnosť.
Toto miesto púta pozornosť aj rakúskej historiografie, ktorá pátra po hlavnom meste Norického kráľovstva – meste Carnuntum. Zrekonštruovanú rímsku štvrť s funkčnými domami, gladiátorskými amfiteátrami a Múzeom rímskych artefaktov Carnuntum v Rakúsku sme so študentmi navštívili v minulom školskom roku a tiež sa nám tam veľmi páčilo.
Mgr. Soňa Andrášiková
